Čoho sa máme ešte báť?

 Zlá ekonomická situácia v čase korony postihla všetkých, nie len živnostníkov. Ľudia sa každé ráno prebúdzali s obavou o svoje pracovné miesto. A dnes to nie je inak. Pandémia ruinuje snahu ľudí, ktorí sa o niečo snažia, ktorí niečo budujú a dávajú príležitosť iným. Ako sa tomu postaviť?

Nárast covidových prípadov začal rásť od chvíle, kedy sa dostal covid na územie SR. Každého sa to istým spôsobom dotklo. Niekto prišiel o prácu a bol prinútený si hľadať novú, niekto musel svoj podnik na čas zavrieť, iný svoj podnik už ani neotvoril. Aj keď ekonomická situácia nebola vždy najlepšia na Slovensku, pandémia ju postihla niekoľko násobne a to ovplyvnilo životy všetkých. Veľké podniky, ktoré boli veľkým prínosom pre Slovensko začali slabnúť a často veľa z nich boli donútení podniky zavrieť. Nasledovalo masové prepúšťanie zamestnancov, ktorí boli často odkázaní na pomoc od štátu. Na krátku chvíľu vyšlo opäť slnko a podniky, firmy či fabriky mohli opäť vykonávať svoju prácu. A ako je to dnes? Kedy sa vrátime do normálneho života. Kedy si budeme konečne istí, že nám prácu nik nevezme. Uživíme svoje rodiny? Čoho sa máme ešte báť? Je toľko nezodpovedaných otázok. Kto nám na ne zodpovie? Na zlú ekonomickú situáciu sa každý pozerá ako na celok. Ale čo my? My, ktorí živíme naše rodiny? Dotýka sa táto situácia len tých, ktorí sú vlastníkmi firiem? Čo tí, ktorí v nich pracujú? Mnoho otázok je nezodpovedaných a my čakáme na ten moment, kedy opäť víde slnko.

Mnohí z nás sa na príchod ďalšej vlny pandémie pozeráme z úzadia. Či zamestnanci, či zamestnávatelia. Bojíme sa toho, čo opäť príde, ako sa opäť zmení náš život. Buďme k sebe ohľaduplní. Nemyslime iba na svoje dobro, ale i na dobro svojich pracovníkov. A vy milí pracovníci. Aj keď je táto doba ťažká, budťe trpezliví, zhovievaví a verte. Lebo kto stratí vieru stratí všetko. Veď ako sa vraví ,,nádej zomiera posledná“. Tak majme nádej, že opäť prídu pekné časy. A nie na chvíľu, ale navždy.