Škola. Nočná mora študentov. Títo otroci školy, mnohokrát trávi dlhé hodiny
ustavičným učením sa. Prídu domov, sadnú za stôl a hneď kontrolujú rozvrh na
ďalší deň. Celé večery sedia pri knihách, získavajú nové informácie
a zaujímajú sa o dianie vo svete. Potom unavení a zničení po prebdenej noci
prídu s chuťou do školy a výsledok je často ledva dobrý či dostatočný.
No, a teraz vážne. Ako to s tým učením naozaj je? Ťažko povedať. Som však presvedčená o tom, že je len málo študentov, ktorí k tomu pristupujú tak zodpovedne ako to opisuje úvod. Kto by sa však učil občiansku náuku keď v ten istý deň píše písomku z angličtiny, biológie a aby toho nebolo málo tak ešte aj z matematiky? Nikto! Určite na nechcem zastávať nezodpovedných lajdákov, ale myslím si, že chyba nie je len v nás. Učitelia by si mohli uvedomiť, že my žiaci nemáme len ten jeden konkrétny predmet. Áno, aj vtedy keď majú z daného predmetu 6 hodín týždenne. Aj vtedy keď si myslíte, že váš predmet je do života ten najdôležitejší. Samozrejme. Je veľmi logické, že niekedy sú žiaci v škole len tak na ozdobu aby sa nepovedalo.
A potom prídu dni kedy človek nestihne na desiatu ani pozrieť, obed mu ani len na myseľ nepríde a rozhovor s kamarátmi ostane len zbožným prianím. Nedá mi nespomenúť to, že hoci to všetkých bezchybných vyučujúcich nezaujíma a je to len a len problém študentov, tak drzo majú aj mimoškolské aktivity. Bezočivo si dovolia tráviť trochu času v hudobnej škole alebo pri športe kľudne aj niekoľkokrát do týždňa. Je to priam trúfalé, že majú aj iné záujmy ako školu. Veď všetka ich energia sa musí investovať do učenia a školy. Ale ruku na srdce. Kto by chcel tvrdnúť celé dni len pri knihách?
Žiaci.
Leniví.
Neporiadni.
Nezodpovední.
Učia sa málo a neporiadne. Sú vždy
nervózni, vystresovaní a neprívetiví. Tak načo im pomôcť aby sa mali lepšie?!